Power of Family - Oslobodenie

"Avada Kedavra!"
Z konca Snapovho prútika vyletelo zelené svetlo a zasiahlo Dumbledora priamo do hrude. Harryho zdesený výkrik mu vôbec nevyšiel z úst. Mlčky a nehybne musel hľadieť, ako Dumbledora vyhodilo do vzduchu, na okamih sekundy akoby visel pod žiarivou lebkou a potom pomaly padal za hradby ako veľká handrová bábika a zmizol.
V tej chvíli o mnoho kilometrov ďalej, v hlbokom podzemí domu Blackovcov.
Za stolom sedeli tri postavy. Dve z nich hrali karty a tretia s prútikom v ruke, len meravo sedela a hľadela pred seba. Jeho magická moc bola spútaná. Uväznená. V tejto chvíli však pocítil, že mágia opäť prúdi jeho telom. Pocit, ktorý nepocítil už takmer šestnásť rokov. Pod stolom zovrel v ruke prútik. Keď sa tí dvaja pred ním nesústredili naňho, vyskočil a vykríkol:
"Expeliarmus!" oboch zdvihlo do vzduchu a hodilo o stenu. Nečakal, okamžite pristúpil k dverám, prudko mykol prútikom a dvere vyleteli z pántov. Vybehol do chladnej noci. Dve postavy v miestnosti okamžite vyskočili a chceli sa pustiť za ním. Do miestnosti však vstúpila ďalšia postava a zastavila ich.
"Nie Sirius neprenasledujte ho. Ak sa dokázal oslobodiť pomocou mágie, tak to znamená, že buď Dumbledore zrušil to kúzlo, alebo je mŕtvy. A všetci vieme, že Dumbledore by to kúzlo nikdy nezrušil, takže si môžme byť istý, že Dumbledore je mŕtvy," povedala a zložila si plášť a tmavočervené vlasy je dopadali na chrbát.
"A ak je Dumledore mŕtvy, tak sme všetci stratení," dodala skôr pre seba.
"Myslíš, že im dokáže obnoviť spomienky?" opýtal sa Sirius. Žena pokrútila hlavou.
"Neviem, akým kúzlom im ich vymazal, ale určite to nebolo bežné zabúdacie zaklínadlo. Bojím sa, že sa nejako poiistil, aby sa mohol vrátiť."
"Myslíš, že by zašiel až tak ďaleko?" opýtal sa druhý muž.
"Regulus, ja ho poznám. Nikdy nebol ochotný pripustiť, že by ho mohol niekto zničiť. Toto určite bral iba ako dočasný ústup," odvetil Sirius.
"Koniec-koncov, ako jeho otec," dodal potichu
Niekoľko dní po Dumbledorovej smrti.

Ministerstvo mágie rozhodlo, že Rokfort bude aj naďalej otvorený, ale bude pod prísnym dohľadom aurorov. Harry si to prečítal v Dennom prorokovi, ale nezaujímalo ho to. Nechcel sa už viac do Rokfortu vrátiť. K tomu miestu sa už viazalo priveľa smutných spomienok a nikde inde sa nicítil viac vinný, ako keď bol v Rokforte. Cítil pocit viny za Dumbledorovu smrť. Veľmi rád by sa stretol so svojími priateľmi, ale nemohol. Nechcel ich už viec ohroziť. Nikoho z nich. Už by nezniesol pocit viny za žiadnu ďalšiu smrť. Ponúkali mu pomoc pri hľadaní horcruxov, ale on ich nechcel vziať so sebou. Veľmi rád by ich mal pri sebe, ale nechcel ich ohroziť. Tiež vedel, že ak by sa sním stretli, tak by ho dokázali presvedčiť, aby ich zobral so sebou. A to on nechcel. Povedal si, že u Dursleyovcov zostane len niekoľko dní a potom sa vyberie do domu svojich rodičov. Presnejšie do ruín, čo z neho zostali. Vedel, že Dursleyovci mu nebudú brániť. Skôr sa potešia, že sa ho už navždy zbavili.
Jamesovi Potterovi trvalo niekoľko hodín, kým sa dostal z kobiek domu Blackovcov. Teraz sa musel hlavne dostať do sídla Lorda Voldemorta. Vedel však, že sa Voldemort od svojho posledného pádu určite presídlil. Musí nejako zistiť, kde má sídlo.Nevedel však, kto zo smrťožrútov ešte žije a už vôbec nie, kde sa skrývajú. Musí to však nejako zistiť. Rozhodol sa, že sa dočasne ubytuje v Deravom kotlíku. Predsa bolo na niečo dobré, že ho Dumbledore väznil. Aspoň nebol verejnosti známy, ako smrťožrút a tak sa mohol pomerne slobodne pohybovať po svete. Musel si len dávať pozor na to, aby si ho nevšimli niektorí členovia rádu a samozrejme ho nemohol vidieť jeho syn. Zatiaľ nie. Najskôr musí obnoviť zvyšok rodiny.
Musí vrátiť pamäť svojej žene a otcovi a až po nich Harrymu. Vstúpil do Deravého kotlíka. Stále si však nezložil plášť s kapucňou a pristúpil k baru. Hostinský Tom zdvihol hlavu a keď uvidel, kto pred ním stojí, zdesene otvoril ústa.
"P- pán Potter," zašepkal zdesene. Chcel tú istú vetu vykríknuť hlasnejšie, ale James ho zarazil.
"Nie Tom. Nechcem, aby sa niekto dozvedel o mojej prítomnosti. Zatiaľ nie," povedal naliehavo.
"A potreboval by som nejaké ubytovanie, kde nebudem veľmi na očiach," dodal potichu. Tom len prikývol a pokynul mu, aby išiel za ním. Zaviedol ho ku schodom o ktorých si vždy myslel, že vedú do podzemia.
"Tu mám izby pre klientov, ktorí nechcú byť veľmi na očiach, pán Potter," vysvetlil Tom. James chápavo prikývol.
"Mimochodom neviete, kde by som mohol získať informácie o ľuďoch, ktorých hľadá ministerstvo?" opýtal sa.
"Práca pre Dumbledora?" opýtal sa. James prikývol. Tom sa k nemu bližšie naklonil.
"Skúste sa opýtať v niektorých hostincoch v Zašitej uličke," povedal potichu.
"Ďakujem," povedal James. Tom sa mierne uklonil a odišiel. James plánoval íst do Zašitej uličky až večer. Vtedy mal najväčšiu šancu, že stretne niekoho zo svojich starých známych. Vôbec nevedel, čo sa dialo uplynulých šestnásť rokov. Nevedel, že Malfoy je v Azkabane, nevedel, že Bellatrix spolu s ostatnými skončili na dlhú dobu v Azkabane. Bol prvý, koho dostali členovia rádu hneď po Voldemortovom páde. A za to sa im chcel pomstiť. Chcel sa pomstiť všetkým, ktorí ho odtrhli od jeho rodiny.